Štúdia o vplyve plastov na klímu“
V štúdii s názvom „Vplyv plastov na klímu“ získala spoločnosť McKinsey veľmi zaujímavé poznatky o vplyve plastov na klímu. Výsledok 30-stranového dokumentu v skratke: v 13 zo 14 prípadov viedli skúmané plasty k nižšiemu celkovému príspevku k emisiám skleníkových plynov v porovnaní s alternatívami. Tu sa zvažovali priame a nepriame účinky.
Obaly sú často kritizované z hľadiska udržateľnosti, pokiaľ ide o uhlíkovú stopu, obehovosť (recyklovateľnosť recyklovaných materiálov) a znečistenie. Skupina expertov sa v štúdii zamerala na uhlíkovú stopu rôznych druhov plastov. Plasty sú vždy predmetom diskusií, od znečisťovania morí až po recyklovateľnosť.
Často sa však prehliadajú pozitívne aspekty používania plastov, ktoré sa podieľajú na zvyšovaní efektívnosti používania, napríklad na znižovaní kazenia potravín a s tým súvisiacim znižovaním emisií skleníkových plynov.
Štúdia sa zaoberala rôznymi výrobnými odvetviami a skúmala celkový podiel plastov na tvorbe skleníkových plynov v porovnaní s ich alternatívami vrátane životných cyklov výrobkov a vplyvu ich používania.
Vybralo sa päť odvetví s najvyššou spotrebou plastov, t. j. obaly, stavebníctvo, spotrebný tovar, automobilový a textilný priemysel. Tieto odvetvia predstavujú približne 90 % svetového objemu plastov. Okrem toho boli vybrané bežné reprezentatívne aplikácie, pre ktoré dnes existujú životaschopné alternatívy plastov.
V 13 zo 14 prípadov vedú plasty k nižšiemu celkovému príspevku k emisiám skleníkových plynov ako alternatívy
Výsledkom štúdie bolo, že v aplikáciách, v ktorých sa vo veľkom rozsahu používajú neplastové alternatívy, vedú skúmané plasty k nižšiemu celkovému príspevku k emisiám skleníkových plynov v porovnaní s alternatívami v 13 zo 14 prípadov.
Podľa štúdie sa tu úspory skleníkových plynov pohybovali od 10 do 90 percent, pričom sa zohľadnil životný cyklus výrobku aj vplyv jeho používania. Okrem toho v súčasnosti existuje len málo alternatív k plastom pre mnohé aplikácie, najmä pre obaly na potraviny.
V štúdii sa dospelo k záveru, že krátkodobé zavedenie plastov môže podporiť úsilie o dekarbonizáciu. Používanie plastov má nižšiu stopu skleníkových plynov, najmä pokiaľ ide o kazenie potravín a energetickú účinnosť.
Patria sem aj nepriame vplyvy na hodnotový reťazec, ako napríklad úspora paliva pri ľahších autách, nižšia spotreba energie pri domoch s polyuretánovou izoláciou a nižšia kazivosť potravín pri používaní plastových obalov namiesto mäsiarskeho papiera.
Z hľadiska priamych vplyvov majú plasty najnižší vplyv na skleníkové plyny v 9 zo 14 aplikácií.
Ale aj keď neberieme do úvahy nepriame vplyvy a berieme do úvahy len priame emisie počas životného cyklu (výroba, maloobchodná preprava a likvidácia na konci životnosti), plasty majú najnižšie vplyvy na skleníkové plyny v 9 zo 14 aplikácií.
V závislosti od aplikácie je to často spôsobené len dvoma faktormi. Na jednej strane je výroba plastu energeticky menej náročná ako napríklad výroba skla alebo hliníka. Po druhé, plast je často hmotnostne úspornejší, t. j. ľahší ako alternatívne materiály.
Ak sa chcete dozvedieť viac, nižšie nájdete odkaz na štúdiu: Climate impact of plastics (McKinsey)
